"Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu priemeru
o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli úroveň 8
až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych reforiem hrozí,
že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj naďalej," uviedli analytici IFP.
Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze definuje tri najväčšie
výzvy pre ekonomickú konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť
(inštitúcie), trh práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýzy
ako najväčšie výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie.
Politiky vzdelávania tak majú unikátnu pozíciu, keď sú medzi prioritami z
oboch uhlov pohľadu, teda aj trvalo udržateľného ekonomického rastu a
aj kvality života obyvateľov. Kľúčom k rastu ekonomiky v 21. storočí sú
podľa analýzy ľudia.
Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa
IFP tzv. alokačná neefektivita, ktorá je odrazom kvality inštitúcií a
nimi formovaného podnikateľského prostredia. Trh práce s nízkym počtom
pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania sú ďalšími oblasťami, kde
Slovensku "uniká vlak" a rozdiely voči vyspelému svetu sa zvyšujú. V
kvalite života SR zaostáva najmä v dostupnosti bývania, ktoré
nasledované zaostávaním v zdravotníctve a vzdelávaní predstavuje
aktuálne najväčšiu výzvu našincov.
"Kvalita života a ekonomický rast sa vzájomne ovplyvňujú, preto
naštartovanie ekonomických reforiem zvýši nielen hrubý domáci produkt
(HDP), ale aj kvalitu života. Bez intenzívnejšieho reformného úsilia,
spojeného s kvalitnou implementáciou prijímaných opatrení, Slovensku
hrozí pasca strednému príjmu, stagnácia v oblasti kvality života a
zhoršovanie dlhodobej environmentálnej a finančnej udržateľnosti," dodali analytici IFP.